Za pokladmi mayských miest (1976)

Nepochybujeme, že čitateľ obdarený nedávno (roku 1974) exotickou i máličko výlučnou krásou cestopisnej knihy Ostrovy ľudožrútov rovnako rád vezme do rúk ďalšiu novú knihu súčasného českého cestovateľa Miloslava Stingla. I preto, že z plného priehrštia ponúka tentoraz dobrodružstvo azda vábnejšie: romantiku poznania zastretých strán dejín indiánskej Ameriky.

Čitateľský pôvab a vecná, informatívna až vedecká hodnota modernej cestopisnej literatúry Stinglovej, prekladanej a vydávanej nie iba u nás, je predovšetkým dielom a plodom výraznej cestovateľskej osobnosti. Vábia ho nie témy konjukturálne, ale tajomstvá a riziká: biele miesta na mape poznania, ktorých sa treba nohou a zrakom dotknúť, vstúpiť na ne skúsenosťou a štúdiom. V tejto knihe ide do prachu krajín Strednej Ameriky, medzi ich ruiny a pod ne; do Veracruzu, Usumancity, Tabasca. Zborených svätýň a studní vyschnutých sa ide pýtať na živý výzor zabúdaných a opäť objavovaných Mayov, Toltékov, Zapotékov, Aztékov, Huastékov, Totonakov; na ich bohov, vládcov, bojovníkov, hrdinov i obete. Otvára symbolické, ale aj skutočné staré brány do miest, ktorých už názvy sú jediným súvislým veršom z legendy vekov ľudstva: La Venta, Palenque, Chichen Itzá, Kabáh, Uxmal, Tenochtitlán... Storočia, ktoré sa cez ne a ponad ne prevalili, v ničom nezabraňujú autorovi, aby ich prinútil prevravieť. Vášnivý cestovateľ a rozhľadený etnograf vie dobre, v čom je ich reč a svedectvo: v ľudských kostrách na obetiskách či v slepých, suchých očiach studní, vodných nádrží, na starokrásnych reliéfoch a čarovných mozaikách, v podobách operených hadov i na stĺpoch chrámov, pod základmi kamenných ciest, po ktorých kultúrny odkaz Indiánov prišiel až do súčasnosti. Práve aj zásluhou a pričinením Miloslava Stingla.

Lebo za pokladmi mayských miest sa vybral inak a s inými cieľmi než jeho početní predchodcovia. Nie za senzáciami a atrakciami, ktoré neprekračujú hranice materiálu, historického a archeologického štúdia. Postupuje akoby v úlohe citlivého kultúrnohistorického reštaurátora: oživuje fakty, rekonštruuje najpravdepodobnejšie podoby života jednotlivých „etnických skupín“ a spoločenských vrstiev obyvateľstva dávnych mayských miest, hierarchiu, obradnosť, mýty, legendy, predstavy, viery i povery. Hlavne však oprašuje, odhaľuje, číta, interpretuje: ich umeleckú, staviteľskú, architektonickú kultúru, jemnú a vysokú, aj súčasného človeka obohacujúcu. A odhaľujúc tajomstvá indiánskych starých pyramíd, vyjavuje súčasne svoje vlastné, autorské a skúmateľské: nič nevymyslieť a neprimyslieť, všetko však preštudovať, domyslieť, všetkého sa dotknúť. Nielen cestovateľskými nohami, rukami, očami; najmä umom, vzdelaným citom.